Wannsee/Berlín
20. januára (TASR) - Na konferencii vo Wannsee neďaleko Berlína sa
odohral jeden zo zlomových bodov histórie - jeden z najväčších zločinov
proti ľudskosti. Vysokopostavení predstavitelia nacistického Nemecka sa
stretli, aby prerokovali jediný bod - konečné riešenie židovskej otázky,
čiže systematický plán vyvražďovania európskych Židov. Vo štvrtok 20.
januára uplynie od tejto tragickej udalosti 80 rokov.
V mrazivý deň 20. januára 1942 sa presne na poludnie vo vile pri jazere
Wannsee neďaleko Berlína zišlo 15 vysokých nacistických predstaviteľov z
významných ministerstiev a úradov, spolupráca ktorých bola predpokladom
uskutočnenia genocídy európskych Židov. Na prísne utajenú schôdzku ich
pozval šéf Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti a zastupujúci ríšsky
protektor v Čechách a na Morave Reinhard Heydrich. Zúčastnil sa na nej
aj jeden z hlavných organizátorov holokaustu a koncentračných táborov
Adolf Eichmann. Práve on vypracoval zoznam Židov v rôznych európskych
krajinách.
Konferencia sa mala pôvodne konať 9. decembra 1941, ale kvôli
nepriaznivej situácii na východnom fronte, najmä protiútoku sovietskej
armády pri Moskve a vstupu Spojených štátov do vojny, bol jej termín
presunutý na január.
Samotné organizačné a prípravné stretnutie netrvalo 20. januára 1942
dlho - iba približne 90 minút, ale počas nich sa rozhodlo o osude
miliónov Židov. Nacistickí pohlavári posúdili a dohodli technické a
organizačné predpoklady ako "riešiť" otázku židovského obyvateľstva na
starom kontinente. "Pre toto konečné riešenie židovskej otázky v Európe prichádza do úvahy asi 11 miliónov Židov," píše sa v 15-stránkovom záverečnom protokole.
Heydrich poveril vypracovaním protokolu Eichmanna. Kópie zápisníc poslal
všetkým účastníkom konferencie, pričom väčšina z nich bola zničená na
konci druhej svetovej vojny, keď sa snažili nacisti zakryť svoje stopy,
čo sa im nepodarilo.
O porade, ktorá sa konala v najprísnejšom utajení sa totiž zachoval
jediný záznam - kópia zápisnice ríšskeho sekretára Martina Luthera,
zastupujúceho ministerstvo zahraničných vecí. Po druhej svetovej vojne
ju v roku 1947 našli v archíve ministerstva americkí vyšetrovatelia.
Tieto poznámky sú jediným dôkazom o konaní, priebehu a záveroch
konferencie, ktorá dodnes šokuje svet.
Objavujú sa názory, že práve konferencia vo Wannsee sa považuje za
predohru začiatku masového vyvražďovania židov a iných politických či
rasových nepriateľov nacizmu alebo, že práve na nej bolo dohodnuté
konečné riešenie židovskej otázky. Nie je to pravda, pretože tisíce
Židov na dobytých územiach, predovšetkým v Sovietskom zväze, boli
fašistami systematicky vyvražďovaní mesiace pred stretnutím vo Wannsee.
Holokaust sa začal už dávno pred januárom 1942 – nástupom nacistov k
moci.
Rozhodnutia o genocíde európskych Židov na konferencii vo Wannsee stále
vyvolávajú zdesenie, uviedol Medzinárodný osvienčimský výbor v
súvislosti s 80. výročím tejto schôdzky. "Až do dnešného dňa
konferencia vo Wannsee ukazuje, ako sa jeden štát môže zmeniť na vraha,
ako sa väčšina občanov tohto štátu môže ľahostajne pozerať inam alebo
nadšene súhlasiť s nenávistnými antisemitskými útokmi," podčiarkol výkonný viceprezident výboru Christoph Heubner.
Samotná honosná vila pri jazere Wannsee sa od roku 1992 stala pamätníkom
holokaustu. Oficiálne otvorenie múzea s rozsiahlou knižnicou sa
uskutočnilo pri príležitosti 50. výročia konania konferencie 19. januára
1992. Návštevníci si môžu pozrieť nielen stálu expozíciu nazvanú Porada
pri Wannsee a vraždenie európskych Židov, ale aj rôzne mimoriadne
výstavy o problematike holokaustu a druhej svetovej vojny.